Okrem zakrivenia (Radarový horizont) tiež blokuje pole sám o líniu výhľadu. Maskovanie terénu vedome využíva hory, kopce a údolia, aby sa udržali mimo dosahu nepriateľského radaru. Je to jedna z najstarších a najúčinnejších pozemných radarových taktiky — a má dve formy.
Priame zakrytie terénu
Terén je úplne medzi radar a cieľ: cieľ je v radarovom tieni za hrebeňom. Neexistuje žiadna vízia, takže žiadna detekcia — bez ohľadu na radarovú silu. Bojové lietadlo alebo vrtuľník, ktorý letí cez údolia a zadky ("nap-of-the-zeme") sa stáva doslova neviditeľným, kým sa nedostane cez hrebeň.
Nepriame zakrývanie terénu
Tu je (čiastočne) linka vízie, ale cieľ "skryté v neporiadku": lietaním veľmi nízko nad terénom echo cieľa sa zhoduje so silným Pozemný neporiadok okolitá pôda (Pozemný neporiadok). Radar prijíma signál, ale nedokáže rozlíšiť cieľ od odrazu kopcov, lesov a budov — pokiaľ nemá dobrú dopplerovskú diskrimináciu (Palubný radar a indikátor pohybujúceho sa cieľa). Takže cieľ nie je zablokovaný terénom, ale maskovaný pozadím.
Priamy = žiadna dohľadnosť (plocha zablokovaná). Nepriamy = čiara videnia, ale echo sa utopí v neporiadku zeme. Proti priama maskovanie pomáha len výške (letecký radar, AWACS); proti nepriamy maskovanie pomáha pulzu-doppler spracovanie, ktoré ťahá pohybujúce sa ciele z stále neporiadok (Palubný radar a indikátor pohybujúceho sa cieľa).